BOŽE, DAJ, ABY TO ZA MŇA VYRIEŠIL NIEKTO INÝ

            Spomínam si na jednu situáciu z lekárne, kde pracujem. Jej hlavnou aktérkou bola istá mladá atraktívna žena, ktorá k nám prihrmela v stave očividnej nespokojnosti. Už od dverí nás všetkých obviňovala, ako sme ju chceli oklamať, okradnúť. Vraj nedostala lieky v predpísanom množstve a lekár povedal, že chyba nastala u nás. A navyše ten doplatok, ktorý u nás zaplatila... Dodatočne si zistila, že všade naokolo by doplácala podstatne menej. Nasledovalo množstvo štipľavých sarkastických poznámok, ktoré potvrdzovali jej potrebu vyrývať. Mala som dojem, že pri tom nadobúdala pocit väčšej dôležitosti.
            No, trochu to bolo komplikované. Recepty už boli v poisťovni. Na to, aby som dokázala zistiť, kde naozaj nastala chyba, musela som si pár skutočností overiť. Chcelo to trochu času. A ona nie veľmi ochotne súhlasila, že sa ešte raz zastaví.
            Zistila som, že z našej strany žiadna chyba nenastala. Vydali sme to, čo bolo na recepte napísané a aj doplatok bol úplne v poriadku. Presne taký aký by bol aj v okolitých lekárňach. Zrejme chcel lekár naozaj napísať niečo iné, ale stalo sa, pomýlil sa. Žiaľ, ukázalo sa, že odmieta priznať svoju vinu. Uvedomoval si, že celková cena lieku, ktorý napísal, bola veľmi vysoká. Asi aj preto ho po treťom vzájomnom telefonáte akoby „osvietilo“, a vo svojom škrabopise zrazu našiel niečo iné ako sme tam jasne videli my všetky. Celá vec sa, akoby naschvál stále viac zamotávala. Bola tu aj otázka - ako to táto sebavedomá kráska pochopí? Nevzíde z toho ešte väčšie zlo?
            Uvedomujúc si toto všetko, prosila som, aby Boh sám túto situáciu vzal do svojich rúk a aby nám pri jej riešení pomohol. Tá modlitba bola naozaj úprimná. O to úprimnejšia, o čo viac som si bola vedomá, aká som pri kontakte s takýmito ľuďmi prirodzene neistá a celá sa dokážem roztriasť. A oni, vidiac moju slabosť, ešte viac si na mne „zgustnú“.
            Dúfala som teda, že Pán Boh to zariadi tak, aby ju, keď príde, vybavoval už niekto iný. Pravdepodobnosť bola 1:3. To bolo celkom priaznivé. Tiež som vyjednávala: „Pane, veď prvý kontakt s ňou som si „odskákala“ ja. A pritom kolegyňa, tá je iná, pre tú by to bola hračka! Pane Bože, prosím, nechaj to na ňu, ona to zvládne lepšie!“ A dúfala som, že Boh, vidiac moju úprimnosť a dôveru, to takto nejako zariadi.
            Na druhý deň obávaná kráska neprišla, ani na tretí. „Ako dobre, možno sa jej všetko uležalo v hlave a ona sa upokojila,“ pomyslela som si. No na štvrtý deň opäť prihrmela svojím príslovečným spôsobom. A – čo bolo hrozné – zamierila rovno ku mne! Nadýchla som sa, ale už som mala rozklepané kolená. Následne som jej celú situáciu vecne objasnila a ona, namiesto toho, aby si na mojom roztrasenom hlase zgustla, schmatla faxom poslanú kópiu receptu a zamierila k lekárovi. Myslím, že pre ňu už nebol problém presvedčiť ho, čo na recepte naozaj napísané je. Dodatočne si totiž zistila, že to, čo pre ňu pôvodne znamenalo privysoký doplatok, v skutočnosti pre ňu znamená aj podstatne výraznejší liečebný efekt.
            Stáva sa mi, že prosím v modlitbe, aby nepríjemné a náročné veci Boh zariadil bezo mňa. Cez niekoho iného. Alebo on sám. Ale málokedy sa mi stane, že som v tejto veci vypočutá. Väčšinou tie nepríjemné záležitosti počkajú na mňa. Pán Boh ma cez ne učí komunikácii i pokore. Tak ako i v prípade tejto arogantnej krásky. Keby to nechal na moju kolegyňu, tá by to zvládla naozaj ukážkovo. No ja by som tým bola ochudobnená o jednu skúsenosť s Božou milosťou.